V roku 1969 bol ako novinár osobne pri štarte misie Apollo 11 na
floridskom Myse Canaveral v USA. Ako prvý novinár z východného bloku
navštívil vedeckú základňu v Los Alamos v Novom Mexiku, kde bola
zostrojená prvá atómová bomba.
Mal možnosť sledovať nielen amerických, ale najmä sovietskych
kozmonautov. Stretnutie s Jurijom Gagarinom, prvým človekom vo vesmíre,
ho však podľa vlastných slov sklamalo. "Zapôsobil na mňa ako nešťastný človek," zaspomínal si Pacner v rozhovore pre ČT v roku 2017.
Neskôr začal písať knihy o kozmonautike a vesmíre, po roku 1989 aj o
najnovších dejinách, studenej vojne a špionáži. Dve z jeho knižných
publikácií patria do žánru sci-fi.
Za svoju prácu dostal mnoho ocenení vrátane ceny Trilobit, ktorú udeľuje
Český filmový a televízny zväz FITES za najlepšie pôvodné diela
filmovej a televíznej tvorby, alebo Ceny za popularizáciu vedy Akadémie
vied Českej republiky.
"Bol neuveriteľne vynaliezavý v hľadaní spôsobov, ako získať od
kozmonautov informácie, ktoré sa oficiálne nikdy nehovorili. Od neho som
sa dozvedal o odvrátenej strane pilotovaných letov a nebezpečenstvách,
ktoré číhali na statočných astronautov," uviedol v roku 2016 pre denník Mladá fronta DNES český astronóm Jiří Grygar.
Pacner odišiel do dôchodku na jar 2001, ale ďalej spolupracoval s
televíziou, rozhlasom a časopismi. V roku 2008 sa podieľal na
financovaní občianskej iniciatívy "Ne základnám".